Einstein meets Pythagoras: E = m(a^2 + b^2)

Skúška pre fyzikov z predmetu Cestovanie v čase (1) sa bude konať včera. Kto príde – A, kto nepríde – FX.

Stretnú sa dvaja počítačoví grafici a jeden vraví druhému: – Mám novú frajerku, neuveríš, 90-60-90; – To vážne? Tmavofialovú?

Stretnú sa Archimedes a Pytagoras v krčme, strašne sa ožerú a vznikne z toho zákon: “teleso ponorené do kvapaliny ani Boh nevytlačí na preponu pravouhlého trojuholníka.”

Prečo si matematici často mýlia Vianočné sviatky a Halloween? Lebo 31 Oct = 25 Dec

Ak chceme definovať rekurziu, musíme najprv definovať rekurziu.

Ľudia sa delia do 10 skupín. Na tých, ktorí dvojkovú sústavu poznajú a na tých, ktorí nie.

Nech, je epsilon záporné.

Ako urazíte matematika? Poviete mu: “Tvoje IQ je menšie ako epsilon”.

Limita tvojej hlúposti sa blíži k nekonečnu.

V autobuse je 5 ľudí, na zastávke vystúpia siedmi. Teraz musia ešte dvaja nastúpiť, aby bol autobus prázdny.

Čierne diery vznikajú tam, kde Boh delil nulou.

“Prečo ste sa neučili?” “Bol som schopný dostať sa ľubovoľne blízko k učebnici, ale nie až ku nej.”

1+1=3 ; pre veľké hodnoty čísla jeden.

Paradox množín: “Ty si taký strašný debil, že keby bola súťaž najväčších debilov, skončil by si druhý” “A prečo druhý?” “Pretože si debil.”

To máte tak, keď matematik niečo povie, je to presné, ale vždy je to nanič.

Čo sa stane, ak vyhodia zo školy matfyzáka a on pokračuje v štúdiu na ekonomickej? Prudko vzrastie úroveň oboch škôl.

Matka je o 21 rokov staršia ako dcéra. Dcéra bude o šesť rokov päťkrát mladšia ako matka. Kde je otec?

“Žena moja, počúvaj ma, mám kvadratickú chorobu.” “A to je preboha aká?” “Mám chuť na druhú.”

Chuch Norris napočítal do nekonečna. Dvakrát. Matfyzák to robí každý deň.

Dvaja informatici spolu súťažia vo vedomostnom kvíze. Moderátor: “Meno známej osobnosti musíte od svojho spoluhráča uhádnuť iba pomocou otázok s odpoveďami áno a nie”
Prvý informatik: “Aké je meno známej osobnosti?”
Druhý informatik: “áno, áno, nie, áno, nie, nie, áno, nie, nie, nie, áno, áno, nie, áno, áno, áno, nie, áno, áno, nie, áno, nie”

V Poľsku v dobách tuhého socialistu si jeden docent matematiky spočítal, že robotník zarobí 3 x viac ako on. Tak si povedal, kašľať na to, preškrtal tituly pred i za menom a išiel do fabriky. Vo fabrike sa mu darilo, moc sa nepretrhol a dostaval 3x viac ako na skole. Potom fabrika predstavila večernú školu pre robotníkov, a že kto tam bude chodiť, dostane pridane na plate. Tak sa tam docent zapísal a začal chodiť. Hneď prvú hodinu bola matematika. Obtiažnosť ako v prvom ročníku na strednej, takže docent len tak pospával a nedával pozor. Všimol si ho učiteľ, vyvolal k tabuli a dal mu spočítať obsah kruhu. Docent začne písať, ale ani za svet si nemôže spomenúť na vzorec pre obsah kruhu, takže sa to rozhodne odvodiť. Napíše si prevod do polárnych súradníc, potom to integruje a vyjde mu -pi*r^2, tak tam stoji a premýšľa, kde sa tam vzalo to mínus. A z poslednej rady niekto zašepká: Otoč interval integrácie.