Všetci sme viac-menej zvyknutý na svoju krajinu, naše zvyklosti, prírodu a pamiatky. Všetko to vnímame ako pre nás bežnú vec (napríklad ja mám z okna výhľad na zasnežené Tatry už 20 rokov, tak načo si to mám odfotiť? :-)). A keď prídu do mesta nejaký turisti z Nemecka alebo Japonska, obdivujú všetky pamätihodnosti, budovy, prírodu a my – obyvatelia len prechádzame okolo, čudujeme sa, čo také na tom vidia? Avšak ak občas zablúdime niekam do zahraničia, tak sa dostaneme na stranu turistov a hneď to pochopíme. Každý z nás už bol na miestach, na ktoré sa neoplatí zabudnúť, keďže tam prežil neobyčajné dni, videl neobyčajné miesta a stretol neobyčajných ľudí. O tieto zážitky sa oplatí podeliť z ostatnými, ak si zo sebou vezmete kameru alebo fotoaparát. A navyše ak patríte aj medzi nadšencov amatérskeho filmu, tak stačí aby ste sa držali niekoľkých bodov a záznam kvalitne spracovali a verte, že ak si film pozriete o 5 rokov, tak sa vám bude zdať ako by ste to všetko absolvovali znovu.

cestopis = eng. travelogue, travel film

Kedy sa cestopis oplatí točiť a kedy nie?

Cestopis určite netočte, ak idete k moru na dovolenku na jedno miesto a tam sa plánujete opaľovať, leňošiť a možno raz zájsť niekam do mesta. Cestopis sa tiež neoplatí točiť, ak sa chystáte niekam, kde budete mať presne stanovený režim dňa a budete sa pohybovať so sprievodcom vo väčšej skupine ľudí, pretože niekde nebudete mať dosť času si dané miesto pozrieť a natočiť si dostatočne veľa zaujímavých záberov. V rýchlosti totiž nezbadáte detaily, ktoré sú mnohokrát najdôležitejšie. Taktiež sa cestopis neoplatí točiť, ak idete na miesto, kam ľudia bežne chodia a takmer každý tam už bol a každá televízia o tom natočila už 5 dokumentov. Takým miestom môže byť napríklad Praha (samozrejme ak plánujete aj v tej Prahe niečo originálne, tak to kvôli predchádzajúcej vete nevzdajte :-).
Naopak, ak plánujete ísť niekam na vlastnú päsť, precestovať celú krajinu, vystriedať najrôznejšie dopravné prostriedky, ísť nebodaj stopom alebo na bicykloch, plánujete sa zastaviť nie len pri známych pamiatkach, ale aj v náhodnej dedinke a zoznámiť sa s miestnymi, a vlastne ani po vyrazení nemáte presný plán čo a ako, tak to všetko si priam žiada natočenie kvalitného cestopisu a tak sa podeliť o nezabudnuteľné zážitky.

Čo na cestu? Čo nezabudnúť?

Po prvé si nezabudnite vziať kameru :-), to je jasné. Nebudem spomínať jedlo, oblečenie, pas a podobné veci, ale iba to nevyhnutné k natočeniu cestopisu. Treba zvážiť, ako často sa dostanete na miesto, kde bude možné si dobiť batérie ku kamere a podľa toho si vziať potrebný počet bateriek. Každopádne minimálne dve, lebo nikdy neviete, čo sa môže stať. Určite sa netreba pridržiavať času aký batéria vydrží uvedeného v návode. Tento čas je podstatne kratší ešte aj tým, že budete cestovať, budú sa meniť teplotné podmienky, kamera bude vystavená otrasom a podobne, to všetko výdrž iba skracuje.
Ďalej dostatočné množstvo kaziet, resp. médií, na ktoré vaša kamera nahráva. Ak chcete, aby bol váš finálny cestopis naozaj kvalitný, treba rátať minimálne s hodinou natočeného denne, aby ste pri strihu mali z čoho vyberať. Aj keď bude váš trip trvať dva týždne, tak finálny prezentovaný film by nemal presiahnuť 30 minút, kde vyberiete to najpodstatnejšie. Pre svoj archív si môžete potom urobiť dlhú verziu. Ak používate miniDV kameru, zoberte si čistiacu kazetu! Samozrejme je praktické mať všetko pohromade v brašni. Pre prípadné poznámky je dobré aj pero a papier.
Statív zaberá dosť miesta, ale taký menší a ľahší za 500 Sk bude určite pre cestopis stačiť. Zábery na prírodu točené z ruky totiž nebudú vyzerať najlepšie. Statív sa dá navyše použiť aj ako amatérsky steadycam!
Zobrať fotoaparát určite nie je na škodu. Do filmu sa fotky dajú výborne zakomponovať, o to na viac, ak sa podaria zaujímavé alebo vtipné momentky.
Na niektorých miestach môžu za natáčanie a fotenie vyberať poplatky, čiže je potrebné rátať aj s tým a vziať si hotovosť navyše. Ďalej také veci navyše, ktoré určite nie sú podmienkou, ale niekedy sa môžu zísť, napríklad mikrofón, širokouhlý objektív, kompendium (chránič na objektív proti priamemu Slnku), diaľkovú spúšť, a pre najhorší prípad náhradnú kameru.

Pred cestou

Je dobré ešte pred cestou si aspoň zhruba premyslieť, čo všetko budete točiť aby ste počas cesty intuitívne vytiahli kameru a točili. Tak napríklad historické pamiatky, okolitú prírodu, typických obyvateľov, netradičné miesta, tradičné miesta, takisto každú zmenu na ceste, tj. prestup na iný dopravný prostriedok, ubytovávanie v hotely, atmosféra ráno po prebudení, riešenie prípadných problémov…

Prvá klapka

Mám ešte jedno odporúčanie, ktoré som mohol spomenúť už skôr. Ak sa chystáte natáčať cestopis, tak je najlepšie cestovať minimálne vo dvojici. Lebo cestopis, v ktorom nie je vidieť, kto to vlastne cestoval, to vyznie dosť fádne. Preto je dôležité, aby sa členovia “výpravy” v natáčaní striedali.
A teraz k tej prvej klapke: Prvá klapka by mala padnúť už doma! Natočte zopár záberov ako sa balíte, ako všetko nakladáte do auta a ako auto mizne v diaľke (samozrejme sa potom vráťte pre kameru:-) A ešte pred odchodom natočte krátke rozhovory, kde každý zo zúčastnených povie nejakú tú úvodnú vetu, aby bolo divákom jasné, prečo práve vy ste sa rozhodli ísť práve tam. Samozrejme na úvod členov expedície treba aj predstaviť. Tieto rozhovory sa potom poprekrývajú zábermi z balenia. A teraz sa už vydajme na cestu…

Cestou tam…

Vo viacerých cestovateľských filmoch ste určite videli, že nejaká dlhšia cesta je znázornená idúcou čiarou po mape. To samozrejme nesmie chýbať vo vašom filme. Použiť ju hneď na začiatku je celkom samozrejmé. Lebo zábery cesty ešte vo vašej krajine sa do cestopisu o inej krajine nie celkom hodia. Vo výslednom filme budú určite stačiť dva tri zábery plus mapa. Zopár záberov môžete natočiť na prvých hraniciach, ale tiež to z ich použitím vo filme neprežeňte. Záleží samozrejme na tom, kam idete. Ak sa chystáte cestovať napríklad lietadlom. tak ešte pred odletom natočte iné vzlietajúce lietadlo, ktoré vo filme použijete akože to bolo to vaše. Diváci nemajú šancu vedieť, akým ste leteli a keď tento záber strihnete medzi dva zábery z vnútra lietadla, diváci budú šalieť :D Taktiež to ale z množstvom použitých záberov neprežeňte. Ak sa chystáte cestovať po významných miestach niekde napríklad vo Fínsku. Tak cesta zo Slovenska po hranice Fínska by nemala vo filme zaberať viacej ako 5 minút. Zábery je potrebné svižne striedať, žiadne zbytočné dlhé zábery na peknú krajinu, pokiaľ nie ste v cieľovej krajine. Samozrejme ak idete už zo Slovenska napríklad na bicykloch alebo stopom, tak to neplatí tak celkom. Treba zachytiť každý významný moment, aby sa pri strihaní nestalo, že nemáte žiaden záber z toho ako nastupujete z bicyklami do vlaku a vo filme bude náhla zmena z ničoho nič. Ak sa vám to náhodou stane, dá sa to vyriešiť opäť mapkou, počas ktorej to okomentujete. Najlepšie je, ak si zároveň aj píšete denník, na základe ktorého budete môcť doma film pri strihaní komentovať. Vaše hovorené slovo v komentári a aj v rozhovoroch priamo počas cesty je dosť podstatná časť, ktorá dodá filmu tú časť, z ktorej je jasné, kto vlastne išiel. Už počas cesty (a samozrejme hlavne na mieste určenia) sa snažte v natáčaní striedať. A natáčajte tak, aby bolo vidieť členov expedície častejšie. Napríklad miesto záberu z idúceho auta na mihajúcu krajinu natočte záber z auta na mihajúcu sa krajinu s časťou niekoho tváre, ďalej napríklad na colnici netočte čisto colníka ako si berie pas, ale aj niekoho z vás, ako mu ho podáva, a podobne. Ak si dáte cestou na bicykloch niekde prestávku alebo čakáte na letisku, tak nech každý povie svoje doterajšie pocity. Z miesta, kde točíte, nenatočte iba čisto rozhovory, ale aj nejaký celok na priestor plus zopár detailov, aby bolo vždy čím rozhovory prekryť.

A sme tam

To, že je niečo prvým záberom z danej krajiny, musí byť vo filme každému jasné. Treba zvoliť vhodnú hudbu a pekný záber, môže byť aj časozber. Hodí sa aj nejaké to úvodné slovo o krajine, napríklad typický výrok, ktorý sa o krajine hovorí (napr. Golanské výšiny – je z tamadiaľ bližšie k Bohu, vitajte v zemi spálených tvári, v Etiópii ). Potom je vhodné spomenúť niečo z histórie a nejaké fakty zo skutočnosti. A aj celkovo odporúčam nespraviť film takým spôsobom, že napríklad najprv povedať celú históriu národu a zabiť tým 5 minút filmu, potom veľa rečí o súčasnosti, nie. Najlepšie je vybrať z histórie a súčasnosti tie najpodstatnejšie body a tie spomenúť hocikde vo filme, keď sa to hodí a aj to vhodne sformulovať (napríklad – “na mieste, kde počas druhej svetovej vojny padali nemecké bomby stojí dnes…”). Vďaka tomu film nebude len nudným opisom histórie, ale bude svieži a dynamický a tým pádom sa divák nezačne nudiť. Hlavným cieľom každého filmára by malo byť, aby si divák na konci povedal: “Už je koniec? Bohužiaľ hej, škoda.” a nie “Už je koniec? Vďakabohu, konečne”. Fakty z histórie a súčasnosti si však zistite už doma, aby ste sa mohli miestnych ľudí na to opýtať a aj ich výpoveďami o histórii film osviežili.

Príroda a okolie

Zábery na prírodu (a vlastne všetky zábery) nesmú byť obyčajné. Snažte sa zachytiť typické prírodné útvary krajiny. Natočte celky, ale samozrejme aj detaily a nie len typické. Zaujímavé môžu byť letiace vtáky alebo preostrenie z listov na známe pohorie. Na žiadnych záberoch nešetrite, môžu vám pri strihaní chýbať. Pri prírode a vlastne pri všetkom platí to čo o rečiach o histórii. Nedávajte rovnakú tému záberov nakopu. Zopár záberov prírody na úvod, a potom ešte neskôr v nejakom predele a podobne. Zábery prírody sú takpovediac univerzálne. Môžete ich použiť takmer kdekoľvek, samozrejme nie zábery známych pohorí, ak cestujete z východu na západ, tak musia byť všetky zábery z miesta, kde sa nachádzate. Zábery sa snažte natáčať netradične, napríklad záber spomedzi trávy alebo pohľad z kamery položenej na ceste a podobne. Takisto sa nebojte pracovať so zoomom, ak máte statív. Ak statív nemáte, stačí kameru položiť na vhodné pevné miesto a priblížiť. Ak točíte z ruky, tak zoom používajte maximálne dvojnásobný.

Pamiatky

Zábery na pamiatky je vhodné skombinovať s komentárom o histórii. Nenatáčajte iba čisto pamiatky, ale aj niečo netradičné. Napríklad fotiacich turistov alebo miestnych obyvateľov oddychujúcich na schodoch nejakého chrámu, alebo ľudí predávajúcich suveníry, kŕdeľ vtákov odlietajúcich zo strechy. Aby film nebol nudný a zdĺhavý, nemusíte spomínať všetky pamiatky na ktoré natrafíte, úplne stačí ak spomeniete a ukážete tie najvýznamnejšie, prípadne tie, pri ktorých sa na vašom výlete stalo niečo zaujímavé.

Obyvatelia

Zachytiť obyvateľov je hádam dosť podstatná časť filmu. Nie každý bude ochotný vypovedať na kameru. Základom pre vás je však naučiť sa aspoň základy miestneho jazyka. Snažte sa aby ste mali výpovede od rôznych typov ľudí. Malé deti sa zvyknú tlačiť pred kameru, tak nezaváhajte a točte. Ak prídete na dedinu, oslovte rôznych remeselníkov a podobne. Obyvateľov sa pýtajte na to, ako sa im tu žije, aký osud ich tu zavial, či tu žijú od narodenia, aké majú zvyky, starších sa môžete pýtať ako prežili miestne vojny, pohromy, oslavy. S každým, s kým natočíte rozhovor, natočte aj iné zábery ako niečo robí, jeho dom, rodinu, aby ste mali rozhovor čím prekryť. Rozhovor točte tak, aby bolo vidno zo začiatku celú osobu aj s okolím. Keď začne hovoriť o pocitoch alebo osude, tak priblížte na jeho tvár, aby ste zachytili emócie.
Záberov na ľudí natočte viacej. Preplnené ulice, miestny trh, pokojná dedinka, všetko zaujímavé sa snažte zachytiť.

Cestovatelia

Zábery na váš tím dobrodruhov sú tiež dôležité. Preto sa v natáčaní striedajte aspoň dvaja najzručnejší kameramani. Natáčajte také “zahrané zábery” ako napríklad, že kameru necháte nahrávať na statíve, vy sa o kúsok vrátite (samozrejme na bezpečnom mieste, kde vám kameru neukradnú) a prejdete okolo kamery a budete sa o niečom rozprávať, alebo ak prídete na vhodné miesto, tak spravte to isté s autom. V aute nebude vidno, že tam nie ste všetci, tak môže pri kamere niekto ostať. Natáčajte vaše kroky, detaily na unavené tváre, každú zaujímavú situáciu, vybaľovanie z batohu, ošetrovanie zranenia – aby bolo všetkým jasné, aký ťažký a zároveň úžasný bol váš výlet.
Ďalej natáčajte aj vaše výpovede, kto si čo myslí o mieste, ako sa mu páči, čo únava, chcel by tu žiť a podobne. Výpovede obyvateľov a cestovateľov sú dve hádam najpodstatnejšie veci, ktoré dodajú filmu nádych zaujímavého cestopisu a nebude to len obyčajný dokument.

Komentár

Snažte sa, aby bol komentár svieži a výstižný. Najlepšie ak komentujú všetci zúčastnení a navzájom sa dopĺňajú. Aby ste film spravili zaujímavejším, môžete použiť výroky typu:
“Toto si už nepamätám, to bolo kedy?”
“Zatiaľ čo sme si hovorili niečo o histórii, rybári povykladali všetok náklad. Ich úlovok…”
“Miestni sa našej návšteve potešili, lebo…”
“Mám pocit, že mi vtedy zaľahlo v ušiach. Niet divu, veď sme prišli na najvyššie položené miesto…”
“Toto miesto nie je na žiadnych turistických mapách.”
“Myslím, že sme vtedy trošku poblúdili..”
“Ani sa nečudujem, že sem nikto nechodí…”
“V Etiópii na predmestí paneláky nenájdete…”
– skrátka komentár nesmie vyzerať ako pripravený, ale ako spontánne rozprávanie o zážitkoch. Nebojte sa experimentovať. Samozrejme nahrávajte po jednej dvoch vetách a ak sa vám nepodarí nahrať vetu správne, nahrajte ju znovu až kým nebudete maximálne spokojný.
– pár viet v komentári môžete povedať v miestnom jazyku. Napríklad úplne záverečnú vetu: “Tak dovidenia skalnaté výšiny…”
Počas nahrávania komentáru sa často aj zarozprávate o niečom inom, čo ste nemali v scenári, preto nechajte nahrávanie bežať vkuse. Dobrý môže byť napríklad niekoho smiech z miestneho obyvateľa a cez to záber na neho. Alebo krátka výmena názorov. S komentármi to tiež nepreháňajte, nesmie to byť nudné a určite nesmiete vybočiť od témy.

Hudba

V pozadí by nemala chýbať hudba. Najlepšie je použiť hudbu typickú pre danú krajinu. Určite najvhodnejšie nejakú inštrumentálnu. Ak sa na dedine nájde na ulici nejaká hrajúca kapela, nahrajte si jednu celú pieseň a cez ňu potom poprekrývajte zábery ruchu na dedine, ulici, ľudí pri práci a podobne.

Fotografie

Fotografie z fotoaparátu môžete použiť rôzne. Napríklad môžete natočiť ako sa niekto fotí (aj s fotografom v zábere) a následne za to strihnúť tú fotografiu. Vtipné fotografie tiež nič nepokazia. K záveru filmu môžete spraviť trojminútovú sekvenciu naj fotografií z celého tripu.

Záver

Lúčenie sa s krajinou musí vyznieť smutno z lúčenia a zároveň šťastne kvôli nezabudnuteľným zážitkom. Nezaškodí opäť nejaký výrok a časozber. Cestu spať už nie je nevyhnutné natáčať, keďže ste točili cestu tam. Záverečné titulky a toť vše dokonané.

Zhrnutie

Zhruba sa celý čas treba držať zásady natáčať všetko zaujímavé, všetko podstatné a radšej natočiť vždy viacej, lebo na miesto sa už nedá tak ľahko vrátiť. Zachytiť je podstatné najmä obyvateľov s ich osudmi spätými s krajinou. Vždy natočiť netradičné pohľady, celky a nezabudnúť na detaily. Každá cesta je o niečom inom, takže až v praxi sa uvidí, čo ešte môže byť zaujímavé. Netreba sa ničoho báť, radšej si doma povedať “toto do filmu nedám” ako hrešiť “mohol som to natočiť”.

Veľa šťastia na cestách, nech už idete kamkoľvek ;-)